autonómia
外观
匈牙利語
[编辑]詞源
[编辑]源自古希臘語 αὐτονομία (autonomía)。[1]
發音
[编辑]名詞
[编辑]autonómia (複數 autonómiák)
變格
[编辑]| 所有者 | 單個所有物 | 多個所有物 |
|---|---|---|
| 第一人稱單數 | autonómiám | autonómiáim |
| 第二人稱單數 | autonómiád | autonómiáid |
| 第三人稱單數 | autonómiája | autonómiái |
| 第一人稱複數 | autonómiánk | autonómiáink |
| 第二人稱複數 | autonómiátok | autonómiáitok |
| 第三人稱複數 | autonómiájuk | autonómiáik |
相關詞彙
[编辑]參考資料
[编辑]- ↑ István Tótfalusi (2005), Idegenszó-tár: Idegen szavak értelmező és etimológiai szótára [A Storehouse of Foreign Words: An Explanatory and Etymological Dictionary of Foreign Words], Budapest: Tinta, →ISBN
延伸閱讀
[编辑]- autonómia in Bárczi, Géza and László Országh: A magyar nyelv értelmező szótára (匈牙利語解釋詞典). Budapest: Akadémiai Kiadó, 1959–1962.
- autonómia in Nóra Ittzés, editor, A magyar nyelv nagyszótára [A Comprehensive Dictionary of the Hungarian Language] (Nszt.), Budapest: Akadémiai Kiadó, 2006–2031 (work in progress; published a–ez as of 2026).
斯洛伐克語
[编辑]發音
[编辑]名詞
[编辑]autonómia 陰 (屬格單數 autonómie,主格複數 autonómie,屬格複數 autonómií,變格模式 ulica)
變格
[编辑]| 單數 | 複數 | |
|---|---|---|
| 主格 | autonómia | autonómie |
| 屬格 | autonómie | autonómií |
| 與格 | autonómii | autonómiám |
| 賓格 | autonómiu | autonómie |
| 方位格 | autonómii | autonómiách |
| 工具格 | autonómiou | autonómiami |
參考資料
[编辑]- “autonómia”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [斯洛伐克科學院盧多維特·什圖爾語言研究所辭典入口] (in 斯洛伐克語), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2026